Príklad policajta v právnom štáte

Autor: Patrik Kolesár | 2.1.2007 o 14:10 | Karma článku: 3,06 | Prečítané:  1391x

Minule som bol svedkom toho, ako policajti- činitelia verejnej moci- porušili inštitút vlastníctva tým, že fyzicky zaútočili na môjho priateľa. Je takéto správanie prípustné v právnom štáte 21.storočia?

    Čo je a čo nie právny štát? Tak presne takáto otázka ma napadla minule, keď som naposledy zablúdil do klubu. Práve som sa vrátil zo stretnutia, kde som sa za každú cenu snažil vysvetliť mojim mladým priateľom aké je dôležité snažiť sa dodržiavať v každodennom živote neporušiteľnosť vlastníctva. Vypestovať si v sebe tvrdú sebadisciplínu a začať uvažovať v duchu kategorického imperatívu. Pretože ak mám nasmerovať svoje činy tak, aby sa stali všeobecné záväzným nariadeným, je nevyhnutné vyhýbať sa akejkoľvek forme násilia. Pretože násilie je nežiaduce, keďže je v rozpore s prirodzeným právom i humanizmom.

 

    Štát ako agentúra, ktorá je garantom monopolu na bezpečnosť, vďaka ktorému môže kedykoľvek použiť represálane opatrenia v záujme ochrany práv, by si mal toto fundamentálne pravidlo osvojiť- zákon kategorického imperatívu. Tu nastáva totiž rozpor, na ktorý už rakúska ekonomická škola poukázala neraz. Ako má človek dôverovať agentúre, ktorá na jednej strane má ochraňovať jeho prirodzené práva; medzi iným aj vlastníctvo; a na druhej strane mu na nich siaha? Avšak poukážem ešte na jeden rozpor. Ak by sa štát striktne držal premís kategorického imperatívu, tak by nesmel človeka za žiadnych okolností napadnúť či dokonca zabiť. Pretože ak človek udrie človeka, bez jeho predchádzajúceho zvolenia, považuje sa tento útok za napadnutie inštitútu sebavlastníctva. Policajti, ako jeden z nástrojov štátneho bezpečnostného monopolu, by nemali na tento fakt za žiadnych okolností zabúdať. Ak je teda štát podľa niektorých teoretikov „nedotknuteľný“ v tejto oblasti, tak by mal ísť práve on príkladom. Ak sú teda policajti „nenahraditeľný“, o čom môžeme silne pochybovať, ale povedzme že sú, tak ich úlohou nie je útok na inštitút vlastníctva ani len takého vraha! Ich úloha je jasná. Spútať vinníka a predviesť ho pred orgány verejnej moci a sudcov, ktorí sú fundovaní hľadať equitu! Je na mieste podčiarknuť tú jednu jedinú právomoc- spútanie a predvedenie. Avšak len za okolností, ak máme v rukách jasné dôkazy. Pretože zadržiavanie nevinného človeka je popretie vlastníckych práv danej osoby, keďže v spoločnosti sa vyvinul inštitút prezumpcie neviny.

    Thomas Hobbes napísal, že pri každom rozhodnutí máme prihliadať na každé budúce dobro. Z toho vyplýva, že podobne ako my, je žiadúce, aby aj štáty už prestal s každodenným demonštrovaním svojej moci. Pretože prirodzený zákon nám nastavuje určité hranice správania sa, ktoré by sme nemali prekračovať. A ak máme prihliadať na každé budúce dobro, aj trest smrti je zavrhnutia hodný. Je totiž vrcholným popretím vlastníctva a už vopred zabíja každé budúce dobro a v konečnom dôsledku nič nerieši. V niektorých prípadoch môže mať dokonca ďalekosiahlejšie dôsledky ako si vieme predstaviť. Veď stačí sa pozrieť do minulosti. Koľkým mučeníkom vzal život trest smrti a oni aj napriek tomu stále prežívajú v mýtoch a legendách? Ich duch vychováva nových „svätých“ či „spravodlivých“ bojovníkov.  No a na druhej strane v niektorých prípadoch trest smrti prináša vykúpenie postihnutému  a nie trest a potupu, ktorú by si možno zaslúžil.

 

    Moji mladí priatelia chcú budovať právny štát. A právny štát by sa mal opierať o vyššie spomenuté princípy. Preto si policajt v právnom štáte nemôže dovoliť porušiť základné práva občanov.

 

    Po ceste do klubu som stretol priateľa a viete ako to je, ak je niekto potužení kvapkou moku „radosti“. Hneď ma odvahu za dvoch. Stojíme na parkovisku a okolo nás prešli v aute policajti. Priateľ na nich začal pokrikovať, samozrejme slovníkom za ktorý by sa nemusel hanbiť ani bača. Keďže na tom parkovisku bolo priveľa ľudí a nadávky neboli vyslovené jednoznačne, policajti prešli okolo akoby nič. O pár minút okolo nás prechádzali opäť a rituál spolu s opĺzlimi nadávkami pokračoval. Hoci sme ho vystríhali, že mali otvorené okno. Jediným znakom ako sa dal rozpoznať adresát nadávok bol smer, ktorým hľadel môj priateľ a sledoval každý a jeden pohyb.

    Keď prechádzali tretí krát okolo, priateľ sa rozhodol, že sa vymočí. To bola zámienka, na ktorú policajti čakali. Priateľ dostal jednu bombu do oblasti hrudníka a nebyť zásahu druhého priateľa možno by sa to skončilo aj naháňačkou. Paradoxom na tom bolo, že to neboli ani štátny policajti. A priateľ sa ešte dnes, päť dní po incidente, sťažuje na bolesť rebier.

 

    A takéto správanie verejných činiteľov je v právnom štáte neprípustné! Pretože po prvé porušili jeho vlastnícke práva! Ako si môže dovoliť mestský alebo hoc aký iný policajt napadnúť bez príčiny človeka. Môj priateľ nemal pri sebe ani zbraň a svojim vzrastom a fyzickým zdatnosťami, ktoré boli už aj tak skúšané dávkou alkoholu, bol v tej chvíli neškodný. Ktorýkoľvek človek nemôže bezdôvodne napadnúť inštitút vlastníctva iného človeka, tobôž už nie verejný činiteľ. Močenie nepovažujem za adekvátnu zámienku napadnutia. Pretože môj priateľ porušil vlastnícke práva mesta, mestský policajti mali právo mu udeliť za tento čin jedine pokutu, poprípade ak nemal pri sebe doklady tak ho predviesť na stanicu. Tým pádom demonštrovali porušenie zásad právneho štátu. Ak považujeme za zámienku oplzlé nadávky, tak taktiež nemali právo napadnúť ho. Mali právo podať naňho trestné oznámenie za urážku na cti. Môj priateľ totiž napadol ich vlastnícke práva, keďže svojimi nadávkami dehonestoval ich postavenie v rámci spoločnosti. Mali teda právo ho maximálne spútať a predviesť na stanicu a nie ho napadnúť. To si verejný činiteľ dovoliť nemôže a tobôž nie mestský policajt!

 

    Zhodneme sa teda, že obe strany porušili vlastnícke práva a obe sú odsúdenia hodné. Avšak je na zamyslenie, či v právnom štáte je prípustné takéto správanie sa orgánov verejnej moci. Ako si môžu dovoliť napadnúť človeka? Ako mám potom mojim mladým priateľom vysvetliť, že naše presvedčenie je správne, že je dôležité šíriť osvetu a budovať právny štát? Ak sa v každodennom bytí stretávajú s porušením vlastníckych práv agentúrou, ktorá by ich práve naopak mala chrániť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.


Už ste čítali?