Obrana "pravicového" vysťahovalectva

Autor: Patrik Kolesár | 29.5.2006 o 13:35 | Karma článku: 8,01 | Prečítané:  1914x

Tento článok sa má stať neutrálnou obhajobou, proti populistickým a faktami nepotvrdením výrokom  strany Smer-SD „Druhým negatívnym dôsledkom a ešte aj cynicky a chybne podporovaným, je vysťahovalectvo občanov Slovenska za prácou do zahraničia. Akoby sa zničujúce a ponižujúce vlny vysťahovalectva zo Slovenska hlavne v prvej tretine minulého storočia mali stať moderným trendom a východiskom pre našu spoločnosť. Podľa Smeru každý občan Slovenskej republiky musí mať v prvom rade možnosť nájsť si prácu doma, aby mohol žiť tam, kde sa narodil, aby nemusel budovať bohatstvo cudzích štátov, ale aby mohol zveľaďovať svoju vlasť.” vyhlásenie strany Smer-SD

Tieňový minister strany Smer-SD pre školstvo, vedu a kultúru.Tieňový minister strany Smer-SD pre školstvo, vedu a kultúru.

Dosť často sledujem politické diskusné relácie. Baví ma sledovať ako sa dvaja politici hádajú, či neschopnosť moderátora zastaviť rozhnevaného politika. Obzvlášť sa bavím na vystúpeniach moderátorky relácie Box, ktorá chodí podľa môjho názoru, do relácie nepripravená a politiku ju dosť „rozbíjajú“.

 

V ušiach mi však rezonuje výrok predsedu strany Smer, Róberta, ktorý sa vyjadril v nejednej diskusii vyjadroval o otázke odchodu mladých ľudí do zahraničia. Tento odliv  mozgov je podľa jeho výpočtov vyšší ako bol v 30. rokoch. Ja týmto výrokom neprikladám veľkú dôležitosť, lebo sú asi podobné ako populistické čísla v ekonómii a hospodárstve, ktorými nás pán Róbert a jeho pobočníci tak často zahrňujú..

 

No vráťme sa k otázke odlivu mozgov. Je to nepopierateľný fakt, že mladí ľudia zo Slovenska odchádzajú. Avšak je potrebné tento proces odôvodniť o čo sa teraz pokúsim. Som taktiež študentom vysokej školy a tiež by som sa chcel zaradiť k takzvaným „odrodilcom“.

 

Položím si jednoduchú otázku a skúsim na ňu odpovedať: „Prečo!“

 

  1. Mladí ľudia ak sa nechcú stratiť na slovenskom trhu práce potrebujú aktívne poznať aspoň jeden cudzí jazyk, to znamená slovom aj písmom, a popritom aspoň čo to vedieť habkať z druhého. Preto sa veľa mladých ľudí rozhodne vycestovať do zahraničia, kde sú v cudzom prostredí a sú nútený naučiť sa dokonale komunikovať v cudzej reči. Pretože podľa môjho názoru, sa na Slovensku dá naučiť perfektne gramatika a spisovný jazyk, no skutočný jazyk sa naučíte až v zahraničí. S vlastnej skúsenosti môžem hovoriť o nemčine. My sa učíme tzv. Hochdeutsch, no každá, nemecky hovoriaca krajina má svoje odlišnosti.  Potreba spoznať cudzí jazyk, ktorým hovoria ľudia v danej krajine, je veľmi akútna. Okrem iného je veľa odbornej literatúry potrebnej ku kvalitnému štúdiu v inom, než slovenskom jazyku. Ak chcete vzdelanostne rásť a túžite získať akademický titul PhD. taktiež potrebujete ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. A tých dôvodov je viacero. Či už by sme rozprávali o získavaní nových priateľov, alebo o získavaní zakázok na veľkom európskom trhu...
  2. Aby sme rástli akademicky a vzdelanostne, je potrebné cestovať na stáže do zahraničia a získavať tak rôzne pohľady na problémy. Hlavne pre našu spoločnosť je veľmi dôležité, aby mladí ľudia cestovali na zahraničné univerzity, kde je veľký akademický potenciál a v knižniciach sa tam nachádza veľa odbornej literatúry. Človek si vytvorí komplexnejší pohľad na problém, ak pozná jeho opis z dvoch stránok, ktoré vznikali v dvoch rozdielnych režimoch. Ako príklad môžem uviesť problém politickej filozofie. Problém verejnosti je ináč chápaní u marxistov a ináč napríklad u Deweyho.
  3. Ako som sa už vyššie zmienil, na Slovensku vychádza strašne málo modernej odbornej literatúry. Seminárne práce väčšina študentov spracúvava s literatúry spred roku 1989, ktorá je silne poznačená dobou.  Preto sme nútený zháňať si túto literatúru v zahraničí, čo je veľmi dobré a dôležité pre ďalší kladný rozvoj našej spoločnosti.  No podmienkou je dobré zvládnutie cudzieho jazyka.
  4. Z našej spoločnosti sa veľmi rýchlo vytráca tzv. syndróm postkomunistických krajín. Naša spoločnosť sa pomaly transformuje na vyspelý demokratický režim a stávame sa liberálnou demokraciou. Dovolím si dokonca tvrdiť, že v rokoch 1989-1998, no najmä v roku ´94-´98 sme prešli už aj štádiom defektnej demokracie. Postupne sa tu vytvorili silné NGO organizácie, nadácie, spolky... atď. No, aby sa naša spoločnosť úplne zbavila nánosov totalitného režimu, je potrebné vypestovať si návyky demokratickej spoločnosti. No a tieto návyky je nemožné si vypestovať dokonale v spoločnosti, kde žije ešte veľa ľudí vyrastajúcich na ideológiách komunizmu a tento systém obhajujú. Preto je dobré ak ľudia cestujú do zahraničia a absorbujú do seba demokratické návyky.
  5. Nesmiem však zabudnúť, že aj v zahraničí na náš striehnu nástrahy totalitných ideológii, no toto nie je vecou tejto obhajoby. No zaoberá sa ním Hayek v Ceste do otroctva.
  6. Ďalším nezanedbateľným faktom je prístup človeka ku človeku na verejnosti. Zúžim túto odpoveď na príklad, ktorý sa ma bytostne dotýka- otázka cestovného ruchu a služieb. Čašníci i majitelia služieb si voči zákazníkom zachovávajú odstup. Je u nás zvykom, že tu vládne čisto profesionálny, a veľmi zdržanlivý prístup k zákazníkovi. Dokonca sa stáva veľmi často, že sa predavači tvária veľmi znechutene ba niekedy až podráždene, ak ich človek o niečo požiada.  Niekedy mám pocit, že nie staré známe náš zákazník náš pán, ale naopak. Takéto niečo som zatiaľ na západe nezažil. Atmosféra na západe je viac rodinná a majiteľovi nerobí problém zastaviť sa a porozprávať sa so svojimi zákazníkmi. To podnecuje v zákazníkovi lepší konečný pohľad. Nesmieme však západ heroizovať, pretože sa to môže stať aj tam. No je dôležité vycestovať, aby sme sa naučili aj to.
  7. V spoznávaní kultúr, ktoré si vyžaduje vycestovanie do zahraničia, je veľkým prínosom aj odbúravanie strachu. Strachu pred odlišnosťami, ktoré môže podnecovať ľudí k rasovej neznášanlivosti. Strachu z inakosti, či už farby pleti, vyznania...

 

Takže na záver by sa žiadalo akési zhrnutie. Je potrebné pozerať sa na vysťahovalectvo v podaní rétoriky strany Smer z dvoch pohľadov. Či sa ľudia sťahujú na západ natrvalo, alebo len dočasne. Veľa mladých ľudí cestuje na západ, pretože chce spoznať nové krajiny a nových ľudí, chce profesijne rásť, spoznať širokú paletu názorov. Títo ľudia sa však chcú vrátiť na Slovensko a budovať ho podľa vzorov liberálnych demokracii na Slovensku. Oni sa CHCÚ VRÁTIŤ! Tento fakt podporuje aj stará slovenská múdrosť: „Janko choď do sveta a potom buď múdry!“ No a daňou za spoznávanie je dočasné vysťahovalectvo, čo by som vôbec nehodnotil tak záporne ak to prezentuje rétorika strany Smer- SD. Takýto jav je bežný ja vo vyspelých zahraničných krajinách.

No hlavne na čo by som chcel poukázať, mladí ľudia boli znechutený politickým režimom na Slovenku pred rokom 1998. Súčasný režim hodnotíme kladne, aj keď ani jemu neodoprieme primeranú dávku kritiky. No veľa mladých ľudí je rozhodnutých po víťazstve strany Smer odísť z republiky, čo podnecuje mnoho faktorov- nejasný a rozporuplný program, nejasné pozadie strany... Mladi ľudia sú rozhorčení a boja sa o budúcnosť Slovenka pod vlajkou strany Smer.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.


Už ste čítali?